Bežným chápaním a logickou úvahou sa nám mnohým zdajú niektoré nevysvetliteľné úkazy nadprirodzené ,ba možno ,keď ich logická myseľ nevie dostatočne spracovať a pochopiť ,v mnohých z nás môže vyvolať aj strach. Ľudské oko dokáže zachytiť len veľmi slabé jedno percento toho ,čo nám vesmír ponúka v širokej škále svojej krásy. Vesmír je v tej najdokonalejšej súhre seba samého a mi ľudia sme súčasťou toho všetkého najdokonalejšieho poriadku. Všetko dokonale zapadá do veľkého Božského plánu .Boh jednoducho nehrá kocky ,preto je akýkoľvek strach z nevysvetliteľného zbytočný .Stále sme na ceste poznania fungovania dokonalého vesmíru ,ale keďže sa nedá naraz všetko pochopiť a spracovať ,božský systém je nadstavený pre ľudí tak ,aby sa postupne dozvedali o dokonalosti vesmíru a dokonalosti samých seba.
Každá ľudská bytosť má v sebe časť večného Božského zdroja. Oko ho bežne nedokáže vidieť, ale moderné prístroje ho dokážu zamerať a dokonca aj zaznamenať. Tento Božský zdroj, alebo „Atóm“ sídli priamo v srdci, v piatej komore, ktorá sa nachádza v zadnej časti štvrtej srdcovej komory. U všetkých ľudí vyzerá rovnako, či u malého dieťaťa, dospelého človeka, alebo storočného starca, božský zdroj má stále podobu mladého sviežeho človeka, čiže je postavou i tvárou u všetkých ľudí rovnaký. Táto Božská bytosť, ktorá sídli v ľudskom srdci je večná, lebo je súčasťou Boha, stvoriteľa života. Božský Atóm je bezpohlavná, krásne vyzerajúca bytosť s ľudskou podobou a má neuveriteľnú teplotu, až sto stupňov celzia. V Starých kultúrach o Božskom Atóme vedeli, v Indii ho poznali a poznajú ako lotosový kvet.
Čas je relatívny a aj keď sa nám zdá, že sme ním v dnešnom trojdimenzionálnom svete ohraničení, je to len a len jedna z možných realít. Božská existencia v našom srdci nám zabezpečuje pohybovať sa priamo v samotnom božskom systéme. Božský Atóm v nás je večný, ale jeho obal / naše telo / je zatiaľ našim nepoznaným chápaním nadstavený na ohraničenú životnosť. Čiže naše fyzické telo si musíme ešte stále vytvárať vždy nové na našu životnú etapu, ktorú si chceme vyskúšať a prežiť v tejto trojdimenzionálnej realite, v ktorej sa bežne fyzické telo u prevažnej väčšiny nachádza. Tieto etapy fyzických tiel majú svoje začiatočné a záverečné skúšky Kozmického ročníka. Ročníkom školy života na Zemi je proces, teda obehnutie celej slnečnej sústavy okolo centrálneho Slnka galaxie. Tento proces trvá presne 25 920 rokov na Zemi, pričom Zem prejde všetkými dvanástimi znameniami vesmírneho zverokruhu a ľudská bytosť má možnosť vyskúšať si prostredníctvom svojho fyzického obalu všetky náležitosti pôsobenia planét na formovanie vedomia spejúce k poznaniu Božského vesmíru. Svoj obal môže človek behom Kozmického roku vymeniť v priemere až 700 krát. Sedemsto inkarnácií potrebuje vedomie na to, aby mohlo postúpiť do ďalšieho cyklu, ďalšieho Kozmického roku, keď bude slnečná sústava obiehať okolo centrálneho slnka galaxie. Ale aj galaxia je v pohybe a posúva nás zase vesmírom - časom a priestorom ďalej do nových skúseností božského plánu. Lebo keď poznáme dokonale svoju minulosť, porozumieme viac súčasnosti, rozpamätáme sa lepšie na súbeh v rôznych životoch, ktoré sú vlastne ako jeden božský veľkofilm zostrihaný na veľa malých seriálov, v ktorých každý hrá svoju rolu.
A presne toto sa stalo Vladimírovi, keď sa mu v regresnej terapii začali spájať jednotlivé príbehy z minulých životov, do krásne uceleného filmu celého kozmického roku / 25 920 rokov /.
Vždy som mal veľký rešpekt k Egyptskému symbolu života. V rukách by ho mal držať niekto, kto rozumie jeho tajomstvu a uvedomuje si aký vzácny klenot drží. V dobách Veľkých Faraónov Egypta ho smel držať len človek zasvätený, hovorí Vladimír. Pamätám si Vladimírove slová pred desaťročím a predsa mi dnes rozpráva ako bol v Egypte zasvätený v hlbokom podzemí, v tajných komorách veľkej pyramídy. Na otázku ako také zasvätenie prebieha, Vladimír s tajomným úsmevom dodáva: Takéto zasvätenie môže prísť len počas jarnej a jesennej rovnodennosti, kedy sú sily duálneho sveta v úplnej rovnováhe. V takomto okamihu uskutočňuje veľká pyramída proces, kedy sú otvorené brány času a je možné uskutočniť presun vyššími dimenziami. V tom čase som v podzemí pyramídy držal v rukách Egyptský symbol života a pocit, ktorý nasledoval, nie je možné vyjadriť slovami. Je to súbeh všetkých životov a vedomostí, ktoré sa zlúčia v jedno .Z veľkého sa stáva malé, z malého obrovské, t.j. v zrnku piesku sa nachádza celý vesmír.